Témy: Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce
31. marca 2020 20:31
ROZPRACOVANÉ!
UPOZORNENIE (NEDEĽA 5.4.2020 13:00) – Vzhľadom na veľký počet zmien v systéme poskytovania pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO, urobených na poslednú chvíľu, berte informácie v článku ako nezáväzné a zatiaľ len orientačné.
KTO MÁ NÁROK NA PRÍSPEVOK
Nárok na príspevok budú mať zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu (ďalej len „MS“) na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR
mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti a udržia pracovné miesta (= 1. skupina zamestnávateľov)
nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% a udržia pracovné miesta (= 2. skupina zamestnávateľov)
Subjekty verejnej správy, link:
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziw3wCLJycDB0NDNxMDQ0cHYMDTb0NLY1MfE31C7IdFQGJP-JC/
Nárok na príspevok budú mať SZČO – okrem SZČO ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer – ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR
mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale ktorým poklesli tržby o najmenej 20%.
Nárok na príspevok na svojich zamestnancov budú mať SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, a ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR
mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a udržia pracovné miesta nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% a udržia pracovné miesta.
ZAMESTNÁVATEĽ
Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku považuje:
právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.
Požiadať o príspevok môže len zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.
ZAMESTNANEC
Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku sa považuje zamestnanec v pracovnom pomere.
Nárok na príspevok je len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 – inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.
Nárok na príspevok nie je napríklad v prípade:
„dohodára”
konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu
spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy
spolupracujúcej osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu)
osoby pracujúcej na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy)
dobrovoľníka
Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.
SZČO
Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá:
prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb.o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.
vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.o súkromnom podnikaní občanov.
Požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:
začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a
nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu).
Súčasne požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:
bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
má tzv. odvodové prázdniny – a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020 ak podá daňové priznanie po 31. marci 2020.
VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 1. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV
Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to suma najviac 1100 eur.
Výnimka: Príspevok za mesiac marec 2020 je najviac 880 eur v prípade zamestnávateľa, ktorý po dohode so zástupcami zamestnancov vyplatil zamestnancom náhradu mzdy za čas prekážok v práci vo výške 60% priemerného zárobku.
Príklad
Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu uzavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracovalo 5 zamestnancov v pracovnom pomere.
Zamestnanec A je od 16. marca do konca marca na OČR.
Zamestnanec B si od 16. marca do 29. marca čerpal starú dovolenku. V dňoch 29. a 30. marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dva dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 100 eur.
Zamestnanec C sa so zamestnávateľom dohodol na práci z domu.
Zamestnanec D mal v dňoch 16. až 20. marca náhradnú prácu, od 23. marca do konca marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 350 eur.
Zamestnanec E od 16. marca do konca marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 600 eur.
Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.
Na zamestnancov A a C nárok nie je, lebo za mesiac marec nemali prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 80 eur.
Na zamestnanca D si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 280 eur.
Na zamestnanca E si uplatní príspevok vo vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 480 eur.
Príklad
Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu zavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracujú 4 zamestnanci v pracovnom pomere. V mesiaci apríl 2020 to bude vyzerať nasledovne.
Zamestnanec A bude celý apríl na OČR.
Zamestnanec B si bude od 1. apríla do 19. apríla čerpať dovolenku. Zostávajúce dni zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu, za tieto dni dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (zmena Zákonníka práce účinná od 4. apríla 2020) a to 400 eur.
Zamestnanec C počas celého mesiaca apríl zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Jeho priemerný hodinový zárobok zistený za prvý štvrťrok 2020 je 5 eur/hod.
Za dni od 1. do 3. apríla 2020, čo sú tri pracovné dni a 24 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku:
24 hodín x 5 eur = 120 eur
Za dni od 4. apríla 2020 do konca apríla 2020 (od 4. apríla 2020 je účinná zmena Zákonníka práce), čo je 17 pracovných dní a 136 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (4 eur/hod):
136 hodín x 4 eur = 544 eur
Poznámka: Za dva dni sviatkov (Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok) dostáva náhradu 100% priemerného zárobku, za ktorú zamestnávateľ nemá nárok na príspevok.
U zamestnanca C tak celková výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 664 eur.
Zamestnanec D počas celého mesiaca apríl zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Za dni od 1. do 3. apríla 2020 dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku, za dni od 4. apríla 2020 (účinnosť zmeny Zákonníka práce) dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku, celkovo výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 1200 eur.
Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.
Na zamestnanca A nárok nie je, pretože za mesiac apríl nemá prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (80% priemerného zárobku) a to 400 eur.
Na zamestnanca C si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy ale najviac 80% priemerného zárobku a to je 160 hodín x 4 eur = 640 eur.
Na zamestnanca D si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy avšak pri sume náhrady mzdy 1200 eur bude príspevok 1100 eur.
VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 2. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV A PRE SZČO NA JEJ ZAMESTNANCOV
Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Maximálna celková výška príspevku pre jedného zamestnávateľa v druhej skupine zamestnávateľov alebo pre zamestnávateľa, ktorý je SZČO, je 200000 eur mesačne.
Príspevok za marec 2020
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma:
90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príklad
Zamestnávateľ síce nemusel zavrieť svoju prevádzku ale v marci 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom marec 2019 k poklesu tržieb o 45%. Zamestnáva spolu 15 zamestnancov, z toho traja boli počas marca doma na prekážkach v práci – ďalší zamestnanci mali prácu, respektíve pracovali z domu. Niekoľko zamestnancov zostalo doma na OČR, jeden bol po návrate zo zahraničia v karanténe.
Tí traja zamestnanci, ktorí zostali doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne.
Zamestnanec A dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 140 eur.
Zamestnanec B dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 220 eur.
Zamestnanec C dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 250 eur.
Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.
Na zamestnanca A si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku a to 112 eur.
Na zamestnanca B vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 176 eur avšak pri poklese tržieb o 45% je príspevok za marec najviac 150 eur.
Na zamestnanca C vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 200 eur avšak pri poklese tržieb o 45% je príspevok za marec najviac 150 eur.
Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace
Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma:
180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príklad
Zamestnávateľ nemusel zavrieť svoju prevádzku ale v apríli 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom apríl 2019 k poklesu tržieb o 90%. Zamestnáva spolu 6 zamestnancov, z toho jeden bol počas apríla celý mesiac doma na prekážkach v práci, dvaja boli časť mesiaca na prekážkach v práci, časť mesiaca pracovali, jeden zamestnanec pracoval z domu, jeden celý mesiac pracoval na pracovisku (zamestnávateľ sa s ním dohodol na inom druhu práce) a jeden zostal doma na OČR.
Tí traja zamestnanci, ktorí zostali doma celý mesiac alebo časť mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne.
Zamestnanec A mal prekážky v práci od 20.4.2020 do 24.4.2020 (5 pracovných dní), za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 200 eur.
Zamestnanec B mal prekážky v práci od 20.4.2020 do 30.4.2020, za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 450 eur.
Zamestnanec C počas celého mesiaca apríl zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Jeho priemerný hodinový zárobok zistený za prvý štvrťrok 2020 je 6 eur/hod.
Za dni od 1. do 3. apríla 2020, čo sú tri pracovné dni a 24 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku:
24 hodín x 6 eur = 144 eur
Za dni od 4. apríla 2020 do konca apríla 2020 (od 4. apríla 2020 je účinná zmena Zákonníka práce), čo je 17 pracovných dní a 136 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (4,80 eur/hod):
136 hodín x 4,80 eur = 652,80 eur
Poznámka: Za dva dni sviatkov (Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok) dostáva náhradu 100% priemerného zárobku, za ktorú zamestnávateľ nemá nárok na príspevok.
U zamestnanca C tak celková výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 796,80 eur.
Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.
Na zamestnanca A si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (čo bolo 80% jeho priemernej mzdy) a to 200 eur.
Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (čo bolo 80% jeho priemernej mzdy) a to 450 eur.
Na zamestnanca C si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy, súčasne najviac 80% jeho priemernej mzdy a súčasne najviac 540 eur (pri poklese tržieb o 90% môže byť príspevok na zamestnanca najviac 540 eur).
Zamestnanec C bol na prekážkach celkovo 160 hodín x 4,80 eur (80% priemernej hodinovej mzdy) = 768 eur.
Zrekapitulujme si, čo vieme o zamestnancovi C.
Mal vyplatenú náhradu mzdy za 160 hodín na prekážkach v práci vo výške 796,80 eur.
80% priemernej mzdy za 160 hodín je 768 eur.
Najvyššia možná suma príspevku je 540 eur.
Z toho vyplýva, že príspevok na zamestnanca C je 540 eur.
VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE SZČO
Príspevok za marec 2020
SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb:
90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príklad
SZČO mal v marci 2020 v porovnaní s mesiacom marec 2019 pokles tržieb o 50%. Má nárok na príspevok vo výške 150 eur.
Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace
SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb:
180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príklad
SZČO mal v apríli 2020 v porovnaní s priemerom za rok 2019 (pozri ďalej ako je možné určiť pokles tržieb) pokles tržieb o 100% (nemal žiadne príjmy).Má nárok na príspevok vo výške 540 eur.
POKLES TRŽIEB
Pod pojmom „tržba” si treba v prípade subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, predstaviť sumu výnosov (to čo fakturoval).
V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve (účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu príjmov, uplatňuje si paušálne výdavky) ide o sumu skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne.
Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne.
Zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka
Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka, teda roka 2019 (myslí sa tým, že podnikal celý tento mesiac), posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovná marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019, atď.
Príklad
Zamestnávateľ v marci 2019 už podnikal (vznikol povedzme už v roku 1991) a dosiahol za marec 2019 tržbu 40000 eur.
V marci 2020 dosiahol tržbu 5000 eur. Pokles tržieb je 35000/40000 = 87,5%.
*
Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal celý rok 2019 a mal v jednotlivých mesiacoch roka 2019 nerovnomerné (kolísavé) príjmy, napríklad z dôvodu sezónnosti alebo má tzv. silné a slabé mesiace, resp. má tržby nepravidelne len v niektorých mesiacoch, môže posudzovať výšku tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za minulý rok. Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 – marec 2019 alebo marec 2020 – priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.
Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od septembra 2019).
Príklad
SZČO podnikal v roku 2019 celý rok a mal za celý rok 2019 tržbu 12000 eur. Priemerná tržba na mesiac bola 1000 eur.
V marci 2020 mal tento SZČO tržbu 650 eur. Pokles tržieb je 350/1000 = 35%.
*
Zamestnávateľ, resp. SZČO nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka
Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO nepodnikal v rovnakom mesiaci minulého roka (2019), teda podnikať začal až po tomto mesiaci posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020.
Príklad
SZČO začal podnikať od 1. januára 2020. Vo februári 2020 dosiahol tržbu 400 eur.
V marci 2020 dosiahol tržbu 200 eur. Pokles tržieb je 200/400 = 50%.
*
PODMIENKY
Oprávnené obdobie
Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (najskôr od 12. marca 2020) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.
Mimoriadna situácia podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásená vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).
*
Podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom je:
vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (výnimkou je marec 2020 a zamestnávatelia, ktorí podľa platných kolektívnych zmlúv vyplatili zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60% priemerných zárobkov)
záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce
predložiť údaj o stave zamestnancov k 31.3.2020
k 31.12.2019 nebol podnikom v ťažkostiach (vzťahuje sa aj na SZČO).
*
Skutočnosti, ktoré preukazuje zamestnávateľ, resp. SZČO čestným vyhlásením:
vyplatenie náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca,
záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti
má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu;
že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach (viď https://www.mpsvr.sk/files/slovensky/esf/op-ludske-zdroje/statna-pomoc/definicia_podnik_v_tazkostiach_web_oplz.pdf)
pokles tržieb v prípade zamestnávateľov a SZČO, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu poklesli tržby.
*
Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.
Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.
Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800000 eur na obdobie realizácie projektu. Projekt nie je limitovaný veľkosťou podniku, resp. počtom zamestnancov u zamestnávateľa – je limitovaný maximálnou sumou na jedného žiadateľa podľa predchádzajúcej vety.
*
PODANIE ŽIADOSTI
Vykazovanie zamestnancov
Súčasťou procesu podania žiadosti o príspevok bude zadanie zoznamu zamestnancov, na ktorých si za daný mesiac zamestnávateľ uplatňuje príspevok. Vašou výhodou bude, ak váš softvér na vedenie miezd bude „vedieť” takýto zoznam pripraviť.
V zozname sa za každého zamestnanca uvedú údaje (predstavte si to v podobe stĺpcov tabuľky v exceli):
A) poradové číslo v zozname
B) priezvisko zamestnanca
C) meno zamestnanca
D) rodné číslo zamestnanca
E) vymeriavací základ zamestnanca neohraničený
E) priemerný hodinový zárobok zamestnanca na pracovnoprávne účely podľa § 134 Zákonníka práce vypočítaný za predchádzajúci štvrťrok, používaný v danom mesiaci (v zozname zamestnancov za marec 2020 teda priemerný hodinový zárobok zamestnanca vypočítaný za štvrtý štvrťrok 2019)
F) počet hodín prekážky v práci zamestnanca podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v danom mesiaci
G) náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi za prekážky v práci v danom mesiaci
*
Výpočet príspevku za mesiac marec pre 1. skupinu zamestnávateľov
Pri preberaní údajov systém na strane úradu práce automaticky vypočíta príspevok na zamestnanca pre 1. skupinu zamestnávateľov (viď vyššie) podľa vzorca:
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 1100)
Príspevok je vo výške vyplatenej náhrady mzdy (G), súčasne najviac vo výške 80% priemerného hodinového zárobku za počet hodín prekážky v práci (80% z E x F) a súčasne je to suma najviac 1100 eur.
*
Výnimkou je príspevok za mesiac marec u zamestnávateľa, ktorý vyplatil zamestnancom náhradu vo výške 60% priemernej mzdy:
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 880)
Príspevok je vo výške vyplatenej náhrady mzdy (G), súčasne najviac vo výške 80% priemerného hodinového zárobku za počet hodín prekážky v práci (80% z E x F) a súčasne je to suma najviac 880 eur.
*
Výpočet príspevku za mesiac marec pre 2. skupinu zamestnávateľov a pre SZČO na jej zamestnancov
Pri preberaní údajov systém na strane úradu práce automaticky vypočíta príspevok na zamestnanca pre 2. skupinu zamestnávateľov a pre SZČO na jej zamestnancov (viď vyššie) podľa poklesu tržieb podľa vzorca:
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 90) pri poklese tržieb o 20% a viac
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 150) pri poklese tržieb o 40% a viac
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 210) pri poklese tržieb o 60% a viac
Príspevok = min(G, 80% z E x F, 270) pri poklese tržieb o 80% a viac.
Príspevok je vo výške vyplatenej náhrady mzdy (G), súčasne najviac vo výške 80% priemerného hodinového zárobku za počet hodín prekážky v práci (80% z E x F) a súčasne je to suma najviac:
90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.
*
Otázky a odpovede:
http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=308
*
… ďalšie informácie postupne doplním, žiadosti o príspevok sa začnú postupne podávať od pondelka 6. apríla, prednosť budú mať zamestnávatelia v prvej skupine, platby sa budú posielať postupne od 15. apríla
UPOZORNENIE (NEDEĽA 5.4.2020 13:00) – Vzhľadom na veľký počet zmien v systéme poskytovania pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO, urobených na poslednú chvíľu, berte informácie v článku ako nezáväzné a zatiaľ len orientačné.
*
ZAMESTNÁVATEĽ
Otázka:
Ktorí zamestnávatelia patria do tzv. prvej skupiny (limit príspevku na zamestnanca 1100 eur mesačne)?
Odpoveď:
Do 1. skupiny patria zamestnávatelia ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky.
Na základe Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2576/2020 boli od 12. marca 2020 uzatvorené prevádzky:
prírodné a umelé kúpaliská (aquaparky)
telovýchovno-športové zariadenia
zariadenia starostlivosti o ľudské telo
zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku
prevádzky verejného stravovania (cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a pod.) okrem reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením
wellness centrá, vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach
prevádzky zábavného charakteru (napríklad kasína, kiná)
prevádzky voľnočasového charakteru, napríklad lyžiarske strediská
rekondičné pobyty
*
Na základe Opatrení ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 a OLP/2596/2020 boli od 16. marca 2020 uzatvorené všetky maloobchodné predajne a prevádzky poskytujúce služby okrem:
predajní potravín mäsa, chleba a pečiva, ovocia a zeleniny, predajní potravín na osobitné výživové účely pre dojčatá a malé deti a predajní potravín na osobitné lekárske účely
lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok
predajní drogérie
čerpacích staníc pohonných hmôt a palív
predajní novín a tlačovín
predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií
prevádzok telekomunikačných operátorov
prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením – avšak len formou bez vstupu do prevádzky, formou predaja cez výdajné okienko alebo len formou predaja so sebou
prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb
prevádzok internetových obchodov (e-shop) a donáškových služieb
pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb,
taxi služby vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
práčovní a čistiarní odevov
*
Na základe usmernenia ministerstva školstva sa od 16. marca 2020 prerušilo vyučovanie na školách a v školských zariadeniach.
*
Od 30. 3. 2020 sa povolilo otvorenie ďalších obchodov, služieb a prevádzok:
očné optiky
služby STK a emisnej kontroly
leasingové služby
predajne a servis bicyklov
notári a advokáti
stavebniny, záhradníctva
galantérie, metrový textil
farby – laky
elektroinštalačné služby
železiarstva
zberné dvory
servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky
kľúčové služby.
Títo zamestnávatelia si teda môžu uplatniť príspevok v prvej skupine za marec 2020 ale už nie za apríl 2020.
*
Linky na opatrenia:
http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_pri_ohrozeni_verejneho_zdravia_12.03.2020_prevadzky.pdf
http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZ_SR_o_zakaze_a_obmedzeni_prevadzok_15032020.pdf
http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/zmena_a_doplnenie_opatrenia_HH_SR_16_03.pdf
*
Otázka:
Ktorí zamestnávatelia patria do tzv. druhej skupiny (limit príspevku na zamestnanca 90/150/210/270 eur za marec 2020 a 180/300/420/540 eur od apríla 2020)?
Odpoveď:
Do 2. skupiny patria zamestnávatelia ktorí nepatria do prvej skupiny zamestnávateľov (nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR) ale došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 20% a viac.
*
Otázka:
Som zamestnávateľ a mám dve prevádzky. Prvá prevádzka je reštaurácia, v ktorej mám 8 zamestnancov a 2 dohodárov. Tú som musel od 16. marca 2020 zavrieť.
Druhá prevádzka je veľkosklad, ktorý som zavrieť nemusel, tam pracuje 5 zamestnancov a jeden na dohodu. Ešte mám učtáreň kde pracujú dve zamestnankyne obe na polovičný úväzok.
Ako si uplatním nárok na príspevok?
Odpoveď:
Ste zamestnávateľ, kde časť zamestnancov pracuje v prevádzke ktorá musela byť zatvorená na základe Opatrenia UVZ SR a druhá časť pracuje v prevádzkach, ktoré zatvorené nemuseli byť. Ako zamestnávateľ zaradený do prvej skupiny budete postupovať vtedy, ak aspoň polovica zamestnancov pracuje v prevádzke, ktorá musela byť zatvorená. Započítavame pritom počet zamestnancov vo fyzických osobách (na výške úväzku nezáleží) a „nevšímame si” dohodárov.
Zopakujme si teda:
V reštarácii pracuje 8 zamestnancov v pracovnom pomere.
V ostatných prevádzkach pracuje 7 zamestnancov v pracovnom pomere.
Ste zamestnávateľ zaradený do prvej skupiny. Pre všetkých vašich zamestnancov ktorí boli doma na prekážke v práci tak platí výpočet príspevku platný pre prvú skupinu zamestnávateľov.
*
Otázka:
Aj ja som zamestnávateľ a mám hotel s wellness, saunovým svetom a bazénmi. Vo wellness, saunovom svete a na bazénoch pracujú 4 zamestnanci v pracovnom pomere. V reštaurácii a bare 5 zamestnanci. Celkový počet zamestnancov v pracovnom pomere je 25. Patrím do prvej skupiny zamestnávateľov alebo do druhej skupiny zamestnávateľov?
Odpoveď:
Aj Vy ste zamestnávateľ, kde časť zamestnancov pracuje v prevádzke ktorá musela byť zatvorená na základe Opatrenia UVZ SR (wellness – saunový svet – bazény + reštaurácia + bar) a druhá časť pracuje vo zvyšnej časti hotela, ktoré zatvorené nemuseli byť.
V povinne zatvorených prevádzkach pracuje 4 + 5 = 9 zamestnancov.
Vo zvyšnej časti hotela pracuje 25 – 9 = 16 zamestnancov.
V povinne zatvorených prevádzkach pracuje menej ako polovica zamestnancov.
Ste zamestnávateľ zaradený do druhej skupiny. Pre všetkých vašich zamestnancov ktorí boli doma na prekážke v práci tak platí výpočet príspevku platný pre druhú skupinu zamestnávateľov.
*
Otázka:
Ako je to so subjektami verejnej správy?
Odpoveď:
Subjekty verejnej správy nemajú nárok na príspevky, teda je zbytočná diskusia či patria do prvej alebo do druhej skupiny zamestnávateľov.
Subjekty verejnej správy, link:
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziw3wCLJycDB0NDNxMDQ0cHYMDTb0NLY1MfE31C7IdFQGJP-JC/
*
SZČO
Otázka
Kto má nárok na príspevok ako SZČO?
Odpoveď:
SZČO je každý, kto sa posudzuje podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda fyzická osoba, ktorá je definovaná resp. má príjmy podľa:
§ 6 ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
§ 6 ods. 1 písm. b): zo živnosti
§ 6 ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori
§ 6 ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti
§ 6 ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
§ 6 ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP
§ 6 ods. 2 písm. c): z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov
§ 6 ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia
§ 6 ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
*
Súčasne musia platiť ďalšie podmienky:
SZČO začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a
SZČO nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu)
*
Pozor, nárok má len taká SZČO, ktorá:
bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
čerpá tzv. odvodové prázdniny – a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020 ak podá daňové priznanie po 31. marci 2020.
*
Otázka:
Mám nárok na príspevok ak som živnostník, došlo u mňa k poklesu tržieb a som súčasne: študent – poberateľ invalidného dôchodku – poberateľ starobného dôchodku – pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti – poberateľ rodičovského príspevku – poslanec v obci – spoločník s.r.o. – konateľ s.r.o. – člen dozornej rady a.s.?
Odpoveď:
Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno” – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).
*
ZAMESTNANCI
Otázka:
Na akých zamestnancov má zamestnávateľ nárok na príspevok?
Odpoveď:
Príspevok sa vyplatí len na zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli počas posudzovaného mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (iná prekážka).
Súčasne platí, že na príspevok je nárok len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 – inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.
Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.
Podmienkou súčasne je, že:
za čas prekážky v práci je zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, prípadne viac – výnimkou je marec 2020 u zamestnávateľa, ktorý podľa platnej kolektívnej zmluvy vyplatil zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku
záväzok zamestnávateľa, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce
*
Otázka:
Je nárok na príspevok ak ide o zamestnanca v skúšobnej dobe, zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas?
Odpoveď:
Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno” – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).
*
Otázka:
Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak sa zamestnanec rozhodne napríklad k 30.4.2020 odísť z osobných dôvodov?
Odpoveď:
Nie. Pokiaľ nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, nárok na príspevok je a zostane.
*
Otázka:
Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak bude zamestnancovi daná okamžitá výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (napríklad alkohol)?
Odpoveď:
Nie.
*
Otázka:
Je nárok na príspevok na dohodárov, spoločníkov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, konateľov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, osoby pracujúce na základe príkaznej zmluvy?
Odpoveď:
Vo všetkých prípadoch znie odpoveď „nie je nárok na príspevok”.
*
POKLES TRŽIEB
Otázka:
Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť pred rokom 2019?
Odpoveď:
Zamestnávateľ, resp. SZČO má na výber dve možnosti:
posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019 alebo
posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za rok 2019.
Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 – marec 2019 alebo marec 2020 – priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.
Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od februára 2019 alebo napríklad od septembra 2019).
*
Otázka:
Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase medzi 1. januárom 2019 a 1. marcom 2019?
Odpoveď:
Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019.
*
Otázka:
Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019? Napríklad začal 1. mája 2019, 1. novembra 2019, 1. januára 2020…
Odpoveď:
Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020.
*
Otázka:
Čo sa myslí pod pojmom „tržba” u zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vedie podvojné účtovníctvo?
Odpoveď:
Pod pojmom „tržba” si treba v prípade subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, predstaviť sumu výnosov (čo vyfakturoval, resp. príjem v pokladni).
*
Otázka:
Čo sa myslí pod pojmom „tržba” u SZČO, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo nevedie účtovníctvo ale si uplatňuje paušálne výdavky?
Odpoveď:
V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve (účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu príjmov, uplatňuje si paušálne výdavky) ide o sumu skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne.
*
VÝPOČET PRÍSPEVKU
Otázka:
Aká bude výška príspevku na zamestnanca, ktorý:
celý mesiac marec pracoval
do 13. marca normálne pracoval a od 16. marca pracoval z domu na home office
do 13. marca pracoval na plný úväzok a od 16. marca sa mu po dohode s ním znížil úväzok na polovičný
do 13. marca pracoval, od 16. marca do konca marca bol na dovolenke
do 13. marca pracoval, od 16. marca bol na OČR s dieťaťom
do 20. marca pracoval ako vyslaný v zahraničí a od 21. marca bol v karanténe
Odpoveď:
Príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli aspoň časť mesiaca doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Príspevok sa určí z náhrady mzdy, ktorú zamestnanec dostal za čas na prekážkach v práci.
Vo všetkých horeuvedených prípadoch nešlo o prekážky v práci na strane zamestnávateľa – nárok na príspevok nie je.
Zdroj: http://www.relia.sk/
